| ![]() ![]() ![]() ![]() DILACÉRATION, subst. fém. Étymol. et Hist. 1. 1419 diplom. (Ap. Lobin., II, 935 ds Gdf. Compl.); 2. 1575 méd. (A. Paré,
Œuvres, Livre VI, éd. J.-F. Malgaigne, t. I, p. 411). Empr. au b. lat.dilaceratio « déchirement ». |
| ![]() ![]() ![]() ![]() DILACÉRATION, subst. fém. Étymol. et Hist. 1. 1419 diplom. (Ap. Lobin., II, 935 ds Gdf. Compl.); 2. 1575 méd. (A. Paré,
Œuvres, Livre VI, éd. J.-F. Malgaigne, t. I, p. 411). Empr. au b. lat.dilaceratio « déchirement ». |