| FLAMBEAU, subst. masc. Étymol. et Hist. 1. Ca 1393 « torche » (Ménagier, t. 2, p. 112 ds T.-L.); 2. 1594, 27 déc. p. métaph. flambeau de la guerre (Lett. miss. de Henri IV, t. IV, p. 285 ds Gdf. Compl.); 3. 1680 « candélabre » (Rich.). Dér. de flambe*; suff. -eau*. |
Accueil